Danielove posolstvá

Na to, aby sme kráčali po správnej ceste k Bohu je potrebné mať správne poznanie o Bohu a jeho zákonoch.
Aj tu sa ľudskou domýšľavosťou a pohodlnosťou narobilo veľa omylov a falošných presvedčení.
Ľudia chcú mať Boha takého, akého si oni želajú mať, neunúvajú sa ho skutočne poznať. V ľuďoch je zakorenená príliš veľká duchovná lenivosť a tá im bráni v poznaní a v pravej ceste za svetlom. Nechali sa zviesť sladkými rečami cirkvi, že Boh im všetko odpustí ako mávnutím čarovnej paličky. Boh je láska, Boh je dobrý, Boh je milosrdný, ale nie tak ako si to oni predstavujú. Dobrota a láska nespočíva v podporovaní ľudských slabostí. Veď predsa všetci sme tu prišli na vlastné požiadanie, aby sme sa tu duchovne vyvíjali a hľadali pravdu a takto by sme sa predsa nikam neposunuli. Základný princíp lásky je, že dáva druhému človeku to čo mu prospieva, nie to, čo si on želá! Ani svoje dieťa nevychovávate v takej dobrote a láske, že mu všetko uľahčíte a zariadite, aby sa nikdy nemuselo samo o nič snažiť. Každý so zdravým rozumom si uvedomuje, že to nie je správna cesta, ktorá by dieťa obohatila a naučila životu a sebestačnosti. Také isté je to s duchovným vývinom.

Zákony stvorenia pracujú presne a neodkladne. Nedajú sa meniť ani obchádzať. Čo človek zaseje to aj zožne. Každý sme si sám zodpovedný za svoje činy a hriechy a tak isto sa každý sám musí od nich očistiť. Boh ti pomôže, ale najskôr si pomôž sám človeče! Osloboďte sa konečne od týchto slabomyseľných myšlienok. Keby ľudia poznali veľkosť stvorenia a veľkosť Boha, ktorého sa tak snažia vtesnať do svojho rozumového sveta, žasli by pred tou rozsiahlosťou stvorenia a ako sa my ľudia v ňom javíme malí. Zmizla by všetka falošná domýšľavosť. Aj pritom najvyššom vývine sme my ľudia duchovného pôvodu a Boh je Božského pôvodu, teda nie sme schopní priamo spoznať Boha, pretože nám to nedovoľuje naša podstata, ale každý môžeme a máme vycítiť jeho pôsobenie vo stvorení. Stačí sa zbaviť všetkých obmedzujúcich presvedčení čo nám myseľ podhodila a začať hľadať vo svojej duši.

Ako je to s tou vierou? Každý vie, že má veriť, ale nie každý má tu správnu vieru. Aj tu rozum narobil veľa škody, pretože tá pravá viera musí vyvierať z ducha. Nemá to nič spoločné s rozumom. Otázky duše rozum nechápe. Zabudli sme ako správne veriť, pretože nás spoločnosť od mala vychovávala k pestovaniu rozumu, ktorý, keď sa mu prenechá plná nadvláda, zatlačí nášho ducha do úzadia.
Boh nechce od nás slepú vieru, ktorá stojí na vode. Chce z nás mať uvedomelé ľudské bytosti, nie poslušné nesvojprávne ovečky. Ako viem, že to čomu verím je naozaj správne a nie je to len ďalšia falošná cesta?
Ako vôbec viem, že Boh existuje? Cez správnu vieru. Neverím preto, že mi to povedali v kostole, aby som veril. Verím preto, že viem a teda cítim vo svojej duši. Viera by sa nám mala stať presvedčením. Viera má byť živá, tvorivá a skutočná. Nie tá kresťanská, mŕtva. Ak sa cítite dobre v kostole, choďte tam, prečo nie. Ale keď sa riadite všetkým čo učí cirkev, tak kráčate po zlej ceste. Cirkevná viera je príliš technická, neživá, dogmatická. Vychováva poslušné ovečky bez vlastnej duchovnej slobody a využíva pritom ľudské slabosti.
Viera má byť slobodná a radostná. Bohumilý život vyzerá inak ako si ho väčšina predstavuje. Nie je to o kľačaní v kostole a mrmlaní modlitieb, ktoré ani nevieme poriadne o čom sú a nepreciťujeme ich skutočne. Väčšina akože kresťanov chodí do kostola, aby si to tam odsedeli a tým si splnili určitú povinnosť voči Bohu no po tom ako z neho vyjdú sú stále tí istí hriešnici. Bohumilý život znamená jednoducho preduchovniť naše každodenné bytie. Je to o slobodnom a radostnom žití s vedomím a cítením tej vyššej sily nad nami a v nás.
Boh chce od nás radostné bytie na tejto Zemi, chce od nás, aby sme ho prijali do seba a žili vo svetle. Aby sme svojim chcením a cítením vyživovali len to svetlé a tým tvorili tu dole raj na Zemi. Nepredstavujte si Boha ako niečo hmotné, čo musíte pochopiť a predstaviť si to. Tým iba znemožňujete pochopenie a znižujete jeho pravú veľkosť, ktorú nebudeme nikdy schopní skutočne pochopiť. Miesto rozumu sa riaďte dušou a miesto rozmýšľania cítením. Nájdite v sebe tú pravú vieru a to bude vašim kompasom v tomto bytí a jediná cesta k Bohu. Na to ako sa k takej viere dopracovať, keď ju nemáme nejestvuje konkrétny návod. Nie je to technická vec. No každý kto sa pýta dostane odpoveď a každý kto hľadá aj nájde. Všetko začína od CHCENIA.