Danielove posolstvá

Duchovná lenivosť je kameňom úrazu moderného ľudstva. Všetky zvádzajúce impulzy tohto sveta vytvárajú v človeku duchovnú lenivosť a naopak upevňujú rozumovú činnosť. V čom spočíva tá lenivosť? Ľudia sú leniví v tom, že odmietajú zohľadňovať vo svojich životoch duchovný aspekt bytia. Môže sa to javiť ako nevedomosť, ale nevedomý je človek len vtedy, keď je v detských rokoch, dospelosťou však nadobúda plné vedomie a teda aj plnú zodpovednosť za svoje bytie a za to, ako zužitkuváva dar života jemu daný. Väčšina však podľahla vplyvu hmoty, ktorá je premnožená všade okolo nás. Narodili sme sa do sveta, kde ľudské duše nežiaria ako by mali (alebo aj vôbec) a teda sme to začali brať ako normálne a bežné. Keď však niečo robia hoc aj všetci ľudia na planéte, neznamená to zákonite, že je to aj správne. Takisto keď niekto ide cestou, ktorou nekráča takmer nik, neznamená to, že je to nesprávne. V dnešnej dobe je to skôr práve naopak, pretože temný princíp poriadne zamiešal karty a všetko otočil naruby. Názory, hodnoty a teda aj vnímanie toho, čo je správne.

Pokiaľ človek žije výhradne svojim rozumom, degraduje sa z ľudskej bytosti na akýsi druh živého robota, pretože čím viac je rozum v kontrole, tým viac zatláča dušu do úzadia. Táto je následne ovládaná rozumom, aj keď by to malo byť naopak. Takíto ľudia sú príliš naladení na hmotné, a teda aj škodlivé prúdy. Sú síce živí a s duchovným jadrom, no napriek tomu mechanickí. Ľudia vnímavejší na energie blízkosť takýchto ľudí vnímajú presne tak, akoby boli vedľa určitým spôsobom neživej bytosti. Síce živej navonok, no mŕtvej vo vnútri. Síce môžu byť na tom mentálne veľmi vitálne, no nie je tam žiarivé jadro, ktoré by to všetko poháňalo a usmerňovalo. Čím viac sa takto človek podriaďuje hmotnému svetu, teda je analytický a celkovo prízemne zameraný, tým viac sa stavia na miesto robota, pretože mozog je predsa tiež len druh akéhosi počítača, aj keď výkonného. Je programovateľný a ovládateľný vonkajšími vplyvmi. Následne je takýto biorobot ľahko manipulovateľní. Napríklad sa do sveta vypustí informácia, že vo svete zúri strašná choroba a jediná spása je žihadlo, v ktorom ani nevedia čo je, len tomu slepo veria, lebo taký dostali príkaz do počítača. Keby boli aspoň trochu vnútorne prebudený, intuícia by im kričala pozor! Je to pasca!

Aj keď sa môže javiť, že žiť duchovne je niečo len pre určitých ľudí, alebo je to možnosť voľby, čoskoro pocítime, že to tak nie je. Rozvinúť svojho ducha je predsa podstatou nášho bytia. Temno dobre vie, že človek je náchylný podľahnúť slabostiam a tak postupne celé veky budovala dokonalý svet, v ktorom bude vládnuť a zatarasí všetky cesty nahor. My ľudia sme to nezastavili, ale sme sa na tom aj sami pričinili. A preto to dnes vyzerá tak, že duchovné pozdvihnutie je ťažšie, ako kedykoľvek predtým. Zo všetkých strán je na nás vyvíjaný tlak a je pozdvihovaný iba rozum. Cez stravu, vzduch, vodu a kopec iných spôsobov sú do nás vpravované látky, ktoré okrem iných škôd majú za úlohu práve znemožniť rozvinutie ducha a teda nás udržujú pri Zemi. Na tomto všetkom sa ukazuje, ako sme padli a ako drzo a okato si na nás temno dovoľuje, pretože temno má predsa len takú silu, akú mu dáme a také možnosti škodiť nám, nakoľko mu na Zemi pripravíme prostredie. Zo všetkých strán to pôsobí nepriaznivo na našu dušu. Takže áno, v dnešnej dobe je ťažké učiniť zmenu ale je to o to viac potrebnejšie! Nie náhodou je vrchol vlády rozumu práve teraz, keď k nám prichádza súdiace svetlo. Temno bojuje do posledného dychu, aby si udržalo svoju vládu, alebo lepšie povedané, aby so sebou stiahlo do záhuby čo najviac duší. Bolo predsa predpovedané, že Antikrist pozdvihne v čase súdu svoju hlavu a tým je myslený práve náš rozum, ktorí vládne duši a zatláča ju do úzadia. Prepestovaný rozum je ten antikrist.

Prečo toľko porovnávam myseľ a dušu, prečo je to tak dôležité? Niekto by si mohol povedať, že však doteraz to tak bolo, prečo niečo na tom meniť, prečo sa snažiť? Prečo do toho pliesť nejaké duchovno?

Pretože sa nachádzame v dôležitom bode svetového diania, kedy sa od nás každým dňom viac vyžaduje vnútorný prerod. Našim primárnym jadrom je duch, jeho obal tvorí duša, jej hutnejší obal tvorí astrálne telo a až nakoniec ako najhrubší obal máme fyzické telo spolu s mozgom, aby sme mohli fungovať v hmotnom svete. Pokiaľ teda poznáme a žijeme len v tomto poslednom, sme duchovne nerozvinutí. Áno, doteraz to bolo tak, že všetko ovládal rozum, no dnešná doba je iná. Nie je to iba môj výmysel, každý citom prebudený človek jasne cíti, že niečo je vo vzduchu. Pomaly, ale isto prichádza nová doba a to znamená, že musí najskôr prísť očista, ktorá vytrhá všetku burinu, pretože až potom sa môže budovať niečo nové, keď bude odstránené to staré, ktoré by brzdilo budovanie nového. Tak ako je teraz pozdvihovaná a obdivovaná vláda hmoty, tak bude vedúca práve duša a všetko bude stáť na iných základoch, ako doteraz. Súdiace svetlo však nesúdi len svetlo a temnotu, ale živé a mŕtve!

Už nestačí iba jednoducho byť a nezaujímať sa o nič vyššie, nezaujímať sa o Boha. Je načase pozdvihnúť svoje vedomie. Musíme prestať byť duchovne arogantní a prestať sa potácať v šedom bahne bežného života. Nájdime si čas pre svoju dušu, starostlivo trieďme, čo a koho do seba vpustíme, čím sa obklopujeme a čo tvoríme. Vytrhnime sa z duchovnej letargie. Nebudeme vlažní voči svetlu, ale vyvíjajme neustálu vnútornú snahu k tomu, aby sme stúpali nahor. V tejto dobe je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým zahorieť zvnútra chcením po svetle. Napnime preto bicepsy duše, aby vôľa nášho ducha porazila všetky hmotné bariéry, pozdvihla nás nahor a presvetlila naše bytie na tejto Zemi.

Daniel