Danielove posolstvá

Veľa ľudí si uvedomuje, že všetko, čo sa v dnešnom svete deje nás ma k niečomu priviesť a to k zabudnutej viere v Boha. Veľa ľudí chce a verí, ale nepoznajú tu správnu cestu, nemajú to správne uchopené. Ako vo všetkých veciach, aj tu sa narobilo veľa omylov. Na to, aby sme poznali tu správnu cestu je potrebné poznať aj tu nesprávnu. Vytvorilo sa mnoho duchovných učení a náboženstiev s cieľom priniesť určitú duchovnú obživu človeku. Zo všetkých učení je kresťanstvo najbližšia cesta k Bohu, pretože je pravde najbližšie, lenže ani to nie je úplná a správna cesta v poznaní Boha.

Prečo? Na začiatok si treba uvedomiť, že Boh a cirkev nie je to isté. V mnohom učí správne veci, ale vo veľa veciach zavádza a falošne vykladá Ježišove slová a udalosti. Samotná biblia je v mnohom prekrútená, vykladaná zložito, určité časti boli vymyslené a mnohé jej časti a dokonca celé knihy boli jednoducho odstránené a skryté pred verejnosťou.

Prečo by to robili? Pretože vysokí cirkevní hodnostári si takto podmaňujú svoje ovečky a udržujú sa tak pri moci. Vždy to tak bolo a bolo to aj za čias Ježiša. Veď presne tí zákonodárci, ktorí sa považovali za “zástupcov Boha“ na Zemi zabili syna tohto Boha! Od začiatku proti Ježišovi tiahli, očierňovali ho kde mohli a vrchol ich zloby proti Ježišovi sa pretavil v surovú vraždu! A čo z tejto vraždy spravila cirkev? Označila to ako vykúpenie našich hriechov! Utrápené Ježišovo telo je vycapené na každom kresťanskom kríži ako pripomenutie toho, že Syn Boží tu prišiel preliať krv pre naše hriechy! A čo sa naopak spravilo z Márie, Ježišovej matky? Uctieva sa ako najväčšia svätica, pričom sama vo svojej úlohe zlyhala tým, že Ježišovi bránila v rozširovaní slova zo strachu aby sa mu neuškodilo. Bola to len jej slabosť, pretože mala všetky potrebné pomoci k tomu, aby išla správnou cestou. Týmto nezmysleným uctievaním jej ľudia sťažovali cestu k očisteniu a vzostupu jej duše. Keby sa zarytý kresťan dokázal čo i len trochu hlbšie zamyslieť nad mnohými skutočnosťami, prišlo by mu to absurdné, lenže to dokáže len málokto! Cirkev učí totiž slepej viere a slepej dôvere, slepému vyznávaniu Boha.

Boh nás nechce poslušných, ale vedomých a slobodných! Nechce od nás slepú vieru, ale aktívny a radostný pohľad nahor. Bohumilý život vyzerá úplne inak, ako o ňom majú mnohí predstavu. Nie je to o spínaní rúk a bezhlavom mumlaní modlitieb, ktorých obsah častokrát často ani ľudia nevedia správne vysvetliť, nie to ešte vnútri precítiť. Bohumilý život je o radostnom utvrdzovaní tohto života na Zemi s pohľadom upretým nahor, pretože viera je živá! Človek nepotrebuje žiadnu pozemskú organizáciu na to, aby našiel cestu Bohu a toho sa tak desia!

Cirkev sa postavila medzi človeka a Boha.

Veď už od útleho veku sa krstia deti a tým si nás podmaňujú pod svoje krídla a to úplne bez nášho súhlasu. Príde vám to správne? Komu sa takto človek upisuje? Bohu alebo cirkvi?

Cirkev nás učí o potrebe spovedania sa zo svojich hriechov kňazovi, aby sme takto následne boli zbavený hriechov. Je správne to, že sme povinní svoje hriechy rozprávať cudziemu človeku a nie rovno Bohu? Kým je ten človek poverený? Cirkvou alebo Bohom? Naozaj nám dokáže niekto cudzí len tak odňať naše hriechy spoveďou? Samozrejme, že nie! Toto sa zaviedlo výhradne na podmanenie si ľudí a spraviť ich verných a poslušných voči cirkvi, aby si udržala moc a samozrejme finančné postavenie.

Spoveď vznikla v stredoveku, keď španielsky kráľovský pár (Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky) chcel ovládnuť celú Európu. Najviac im pomohli cirkvi tak, že všetkých kňazov samovoľne vyhlásili za spovedníkov, ktorí údajne dokážu veriacich po ich spovedi zbaviť ich hriechov. Na Boží zákon zvratného pôsobenia akoby úplne zabudli (ako seješ, tak musíš žať). Vtedy vznikla inkvizícia, španielski a ďalší horliví kňazi dostali vojenské hodnosti a každého, kto im stál v ceste k bohatstvu, upálili ako kacírov a čarodejnice. Spolu 14 miliónov ľudí. Slepo veriaci sú dodnes o tom presvedčení, že kňazi majú tú moc očistiť veriacich od ich hriechov. A týmto sú veriaci v obrovskej pasci a slúžia luciferovmu temnu.

Cirkev je len ďalšia elitárska spoločnosť a v jej najvyšších kruhoch sa deje až neskutočné množstvo zla, ktorému by uveril len máloktorý kresťan. Pedofília, ziskuchtivosť a dokonca aj satanizmus sú bežné veci, ktoré sa vo vysokých kruhoch cirkvi vyskytujú. Teraz netvrdím, že každý kňaz je zlý človek, to nie. Práve títo ľudia z nižších cirkevných kruhov sú tam pre dobrú vec a chcú slúžiť ľuďom a Bohu. To však nezmýva ich karmu a previnenie voči Bohu ak títo kňazi učia tým nepravdám, ktoré hlása cirkev. Každý má pravdu cítiť v sebe a na základe toho odhaliť čo je nesprávne a zavádzajúce. Správne vyciťujúci človek by mal v duši cítiť nevôľu až odpor pri nesprávnych a zavádzajúcich slovách ohľadom Boha a jeho stvorenia.

Tak ako banky a celý moderný systém slúži na finančné zotročenie ľudí, tak cirkev slúži na duchovné podmanenie si ľudí a využíva pritom ich slabosti. Ponúka im odpustenie a spásu mávnutím ruky. Stačí jedna, dve modlitby, stačí ísť na spoveď a sme očistení od hriechov. Je to pasca pre lenivých ľudských duchov. Páči sa im predstava, že keď budú poslušne bez zamyslenia plniť, čo ľudia chcú, budú z nich svätci. Ale takto to nefunguje! Celé stvorenie sa riadi nemennými Božími zákonmi, nie je možné svojvoľne tieto zákony obchádzať, alebo meniť. Každý si svoj osud tvorí sám a každý si aj sám musí sám odčiniť svoju ťažkú karmu. Ako do každej oblasti života, aj tu Lucifer zasiahol svojím nemalým dielom, a tak to, čo sa javí ako spása je vlastne stagnácia až úpadok.

Cirkev učí rozumovej viere. Učí naučeným dogmám, učí poslušnosti, učí tupej odovzdanosti a neučí ako správne prebudiť ducha. Učia vždy len to a takou formou, aby to neohrozilo ich postavenie. Je to viera slepá a nemá žiadne pevné základy. Upevňuje sa len na hmotné uctievanie Boha. Človek si myslí, že potrebuje drevené kríže a kostoly na to, aby sa spojil s Bohom. Neobsahuje to nič precítené, skutočné, duchovné. Aj keď učí cirkev veľa pravdy, je tam aj veľa lží, ktoré zamotajú ľudskú dušu a tým jej bránia vo vzostupe. V tomto význame je cirkev len ďalšia sekta, pretože znetvorila pravdu pre vlastné účely a potreby. Cirkev by mohla byť tou správnou cestou k Bohu, ale to by musela učiť skutočnej a celej pravde, pretože len plná a celistvá pravda môže ľudskú dušu pozdvihnúť.

Každý človek sa dokáže spojiť so svojim vnútorným vyciťovaním a tým odhaliť, čo je pravda a čo lož. Preto sa učme rozlišovať a poznávať, pretože len tak budeme stáť skutočne správne v tomto živote.

Daniel