Danielove posolstvá

To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo. Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo.

Slovensko a Česko sú duchovne vyvolené národy, pretože sú po duchovnej stránke povedzme najviac rozvinuté, a preto budú v tejto oblasti určujúce. Česko sa svojimi duchovnými danosťami doplňuje s našimi a vtedy vzniká ten správny odvar. Tak ako mužský a ženský princíp dokopy tvoria celok. Preto sa budeme musieť vo svojej činnosti spojiť. Česko predstavuje mužský, aktívny princíp a Slovensko ženský, pasívny. Preto sme temnotou najviac skúšaní, a preto tu máme najhoršie covidové „opatrenia“. Česi tým, že sú tí aktívnejší sú na tom po duchovnej stránke lepšie. No čo my Slováci?

Tá naša pasivita a nikdy nekončiaca poslušnosť nám prináša obrovské problémy. Takže nebudem písať o tom akí sme duchovne skvelí a úžasní, ale naopak. Budem písať o tom akí sme tupí a naivní. Inak sa to nedá napísať, pretože ako každý prebudený človek aj ja cítim hnev voči tej mase spiacich ľudí, medzi ktorými žijem. Navyše už nie je čas na sladké reči, ale poriadne ich obliať studeným vedrom. Tieto slová patria neprebudeným celkovo bez ohľadu na národnosť, ale my Slováci sme na tom najhoršie. Tým, že sme tak duchovne dobrí a svetlí (nie všetci), nestaviame sa na odpor a nemáme potrebu vládnuť a prahnúť po moci ako to robí ego, čiže temná strana. Dobro nemá potrebu byť pri moci. Samozrejme, že takúto vec temná strana využije. Preto o to viac ľudí s egom máme vo vedúcich pozíciách a o to ľahšie je nám vládnuť, keďže sme takí poslušní. Preto sme vždy boli v područí niekoho iného. Sme poslušné ovečky, nikomu neublížime a kde nás dajú, tam budeme. Sme príliš naivní a myslíme si, že politici nám chcú dobre a v médiách hovoria pravdu. A keď aj pravdu poznáme, tak sme príliš pasívni postaviť sa proti tomu. Veď to nejako bude, veď to určite nie je také zlé, veď čo by som ja proti tomu zmohol? Radšej budeme tíško v kúte. Sme proste stádo oviec, ktoré môže ovládať akýkoľvek bača. Ale to je chyba!
Slovensko sa musí skutočne prebudiť na duchu a to znamená aj vedieť sa nasrať! Byť duchovne dobrý a zrelý neznamená naivne veriť autoritám za každých okolností a sklopiť uši aj pred tým čo sa nám nepáči. Takto sa nikdy nebudeme cítiť duchovne slobodní. Všade sa zavádza tento fašizmus, ale nikde nie do takej miery a takým spôsobom ako sa to robí na našom Slovensku. Nikde sa nerobia také experimenty a nikde tak nešliape po ľudských právach a slobode, ako u nás. A nečudujem sa. Keď chcete zaviesť celosvetový fašizmus pod zámienkou pandémie tak kde začnete? U tých čo sa tomu postavia na odpor, alebo u tých čo vám ešte aj poďakujú v naivite, že im chcete dobre? Pôjdem si na testík, pôjdem si na tú vakcínku, veď lebo musím, a potom ma už nechajú. Nevidia za oponu a ani nechcú. Sú príliš leniví hlbšie sa zamýšľať nad tým čo sa deje. Poslušne odovzdajú svoje istoty, svoju slobodu a svoj život do rúk druhých ľudí bez toho, aby ich naozaj zaujímalo čo s nimi plánujú. Stačia im pekné heslá z ich úst. Stačí, že sa povie, že je to pre naše dobro a zdravie. Stačí, že sa navodí ilúzia strachu pred niečím, čo ani nie je hrozba. Okruh slobody sa postupne zužuje, zo základných práv a slobôd sa stáva len rozprávka. Robia z nás čoraz väčších debilov, takmer nám to verejne kričia do tváre a niektorí stále nič. Úplný tranz.
Ujo vo vláde povedal že musíme tak my to urobíme. Nezáleží na tom aká veľká sprostosť to je. Nezáleží na tom, že to ani nedáva zmysel, že to nemá súvis ani so zdravím, ani so zdravým rozumom. Pod zámienkou ochrany sa kradne ľudská duša. A tí čo sa proti tomu ohradia sú jednoducho označení za konšpirátorov. Lenže kto určuje čo je hoax a čo pravda? Sme príliš ľahko manipulovateľní. To, čo sa nepovie v televíznych novinách na markíze, akoby sa ani nestalo. Nežijeme svoju vlastnú realitu, ale ich ilúziu strachu a tá nám zatieňuje náš zdravý úsudok. Sme opití falošnými správami. To naozaj všetkých stačí oblbnúť číslami a heslom “ochrana zdravia?“ To je naozaj také jednoduché?
Podľa kanadského denníka sme nacistický experimentálny tábor. Každý ma niekde stanovený bod, v ktorom precitne a uvedomí si, čo sa deje s nami a s celým svetom. Vypne film a pochopí realitu. V určitom bode, keď už mu zasiahnu do života do takej miery, že si uvedomí, že to predsa nemá nič spoločné s ochranou. Žiaľ niektorí majú tento bod poriadne ďaleko. Ani neviem či ho niektorí majú. Dokonca, aj keď im odhalia pravdu koľkokrát tí istí politici, ktorých tak verne počúvajú. Čo nám ešte musia zobrať, aby sme sa prebrali? Nebolo toho už dosť? Tak ako všade vo svete aj u nás sa ľudia postupne preberajú, ale keby merali index poslušnosti boli by sme jednotka. Vzoprieť sa tomu neznamená. že musíme ísť protestovať do ulíc. Vzoprieť sa znamená prebrať sa na duchu! Zmena spoločnosti musí ísť od nás, od jednotlivcov. Pravda čoraz viac vychádza na povrch, čoraz viac stúpa kolektívne vedomie a vibrácie Zeme, svetlo čoraz viac vytláča temnotu, ale u nás veľmi pomaly. Každý má možnosť hľadať pravdu, každý má silu prebudiť ďalších, každý má pomoc pokiaľ o ňu prosí, každý môže prispieť ku kolektívnemu duchu tohto národa. Každý má povinnosť brániť si svoju slobodu, práva a hodnoty! Každý uvidí pravdu kto ju vidieť chce a na to je potrebné väčšinou zbúrať všetko čomu sme doteraz verili a stavať nanovo. Len treba chcieť, však?