Danielove posolstvá

Ľudia sú v prvom rade duchovné bytosti, na čo sme zabudli. Žijeme obklopení hmotou no náš počiatok je v duchovnej ríši. Našim hlavným jadrom je duša a náš rozum nám slúži ako pomôcka v tomto hmotnom bytí.
No my sme si z tejto pomôcky urobili modlu a nášho hlavného pána. Celý svoj život sme podriadili rozumu, dušu sme odsunuli bokom. Toto bol náš duchovný úpadok, a toto je náš dedičný hriech. To, že sa rodíme s viac rozvinutým predným mozgom a viac zakrpateným zadným, teda tou časťou, ktorá nám pomáha spájať sa s duchovným. Stratili sme kontakt s Bohom, našu pozornosť upriamujeme len na to hmotné a všetko posudzujeme cez optiku rozumu. Týmto sme si znemožnili možnosť pochopiť aj tie najzákladnejšie duchovné otázky. Rozum je viazaný len na hmotné, preto nedokáže pochopiť nič vyššie.

Presne ako Izrael za čias Ježiša. Síce boli duchovne vyvoleným národom, no prevládala medzi nimi obrovská domýšľavosť. Preto Ježišove slová ľahšie pochopil niekto, kto možno o Bohu nepočul ako ten, ktorý toho vedel ďaleko viac, no boli v ňom silno zaryté všetky nepravé kresťanské dogmy. A táto domýšľavosť robila mnohým prekážky v pochopení a prijatí duchovných právd, pre ktoré pochopenie je potrebné mať otvorené srdce, nie vysoké IQ.

Presne tak isto je to dnes s nami. Tak, ako bol kedysi tým duchovným najzrelším národom Izrael, tak sme to dnes my a je v nás zažratá presne tá istá domýšľavosť. Keď sa rozumu prenechá plná kontrola, prekrýva duchovný zrak a všetky ušľachtilé hodnoty v človeku.

Tí najhlúpejší si väčšinou myslia, že vedia najviac. Možno áno, ale nie v duchovných otázkach. Osloboďte sa od všetkej domýšľavosti rozumu, aby ste boli schopní vycítiť čo je správne. V dnešnej dobe je to mimoriadne dôležité. Duchovná zrelosť dnes už nie je voľbou, ale nutnosťou.